Verše všedného života

Tá sobota tri dni dozadu. Bola to pracovná sobota, a ja som sa nakoniec dlhšie zdržal v práci. Po ceste domov som rozmýšľal ako budem tráviť zvyšok načatého dňa a v tom sa rozzvonil telefón. Volala mi priateľa a pýtala sa či sa nezastavím na kávu. Ja som dlho nerozmýšľal a kladne som odpovedal na jej otázku. Keď som ta došiel unavený som sa tešil na tú kávu a dúfal […]

To musím zvládnuť sám, kričí na mňa Karel Gott z rádia a ja som sa tomu znova po niekoľký krát snažil porozumieť. On to spieva s takou ľahkosťou a ono to pri tom vôbec nie je sranda. Niekedy keď si neviem dať rady si spomeniem na tú ladnosť a pokoj, s ktorým to spieva a chcel by som tú harmóniu preniesť do mojej hlavy. Samozrejme čo by to bol život smrteľníka zač, […]

Kde brať tú silu, ak človek spadol na kolená? Tak túto otázku si kladie mnoho mladých, starších aj starých ľudí, keď prídu chvíle, ktoré zanechajú stopy zármutku. Kam ísť, s kým a ako? Pesimizmom zahalené dni zahmlili všetky tie možnosti, ktorých by sme sa mohli chytiť, alebo od ktorých by sme sa mohli odraziť. Často prehliadneme aj to, čo máme priamo pod nosom, či […]

Niekedy má človek veľkú smolu, príde vtedy, keď to vôbec netreba, práve keď chcel kráčať s niekym spolu, na piedestál k hviezdam do neba. Myšlienkové pochody sú nad priepasťou, nádej je na sklonku života, potrieť rany môžeš azda času masťou, keď ostane v duši prázdno, samota. Domček z kariet ktosi podpálil, zahasia ho iba slzy sklamania, popol z kariet odvial vietor […]

Na posteľ sadám a niekedy hľadám, človeka čo mohol by mať prirovnanie, človeka čo rozhodne sa kamarátskym byť aj dobrovoľne, neberie to ako zamestnanie. Bádam, hľadám neviem vypátrať to správne meno, kto bol lepší, kto múdrejší, kto prekvapil ma nejak nečakane zmenou. Keď sa len tak ľahostajne na bok otočím, spať mi bráni myšlienka na takú osobu, ktorej nezľaknem […]

Vznášam sa do nebies, adrenalín stúpa, od strachu mi srdce spadlo do gatí, Skočiť z tej výšky, myšlienka hlúpa? Som viac posratý, či dojatý? Neviem, stúpam… Preťal som oblaky, pocity vo mne lomcujú, vtáky jak anjeli lietajú, v povetrí vetriská obcujú, šanca na bláznovstvo sa sama núka. Skočil som z výšky, návrat už teraz nie je späť, vôkol mňa azúrová […]

Je tma a vánok hladí listy stromov, zavretý som za dverami ubytovne, ako rád by som si dal tie buchty čo v sobotu robievala mama, privoňal by som si z chuti ako vonia domov. Rád by som ukázal chrbát zlému svetu, každé ráno vstať a cítiť chcem teplo, urobiť dve kávy a ponúknuť cigaretu, osobe, čo do dni tmavých doniesla mi svetlo. V tmavom tichu myšlienky začali […]

Nechcem viac v sebe dusiť sebaklam, že všetci ľudia išli preč, vo veľkom dome som zostal sám, nemá kto so mnou preriecť ani slovko, zavládlo ticho, tu aj obďaleč. Cítim sa ako prázdna nádoba, okolo ktorej každý chodí nebadane. Ako a kde nájsť motiváciu začať odznova? Čakaním na to či zázrak sa stane? Je tma, mesiac do očí mi svieti, v myšlienkach stráca sa mi […]

Ak sa lásky tej čo sa ti doma núka máli, strádaš sama v meste plnom panelákov. Ostať sama, a či hľadať nápadníka v diali, zažiť niečo iné ako sklamania od darebákov? Rozprestrela krídla a vybrala sa do neznáma, hľadať teplú náruč a hrejivé dotyky, na chvíľu zabúda, že je mama, čas v srdci stopy nechá a na duši všelijaké pocity. V zbalených kufroch nesie nádej […]

Vstavať s pocitom, že svet je taky malý, vysuší sliznicu a spazmy máju všetky svaly, len stále rozmýšľať nad tým, čo vlastne ešte nie je vidno ani v diali, trápiť sa nad cestami kam sa ešte ani oči nedostali, tohoto sa nikdy nikomu nemáli. Radšej budem myslieť na prítomnosť, nie stavať vzdušne zámky, ale riešiť skutočnosť, veď ľudský život ten je taký […]