Verše všedného života

Si pre mňa každá kvapka rosy,
po ktorej rád behám bosí.

Si pre mňa kvet, ktorý krášli lúku,
s tebou je pokojný svet,
aj keď môj život je plný hluku.

Si pre mňa príležitosť čo vstúpila do dverí,
so západom slnka, ružovým nebom, keď sa zvečerí.

Si nádej vo chvíľach pochybností, čo mám,
tvoj úsmev sála teplo, s ním sa cítim doma.

Si moja motivácia,
hlavne do dní keď slnko nesvieti a nebo sa mračí,
tá skromná krása tvojej duše stále ku mne hovorí,
to sa mi na tebe páči.

Svetu dal Boh slnce a belasé nebo,
ľuďom zas vodu a teplý chleba,
tebe schopnosť skryť anjelské krídla,
mne výsostnú možnosť cestou z Lidla,
že som mohol stretnúť teba.

Február štrnásty dávno prešiel,
do mája ostáva ešte mnoho dní,
loď lásky v mojom prístave zakotvila,
kapitán zvolal: „Si vítaný, nasadni.“
Najkrajšou stala sa tá chvíľa,
to, že cestujeme spolu,
na lodi lásky ja a ty.