Čo bolo a už nie je

Sadol som si na lavičku a riekol príbeh mestu,
že to čo bolo včera rutinou je dnes už iba spomienka,
tak ako osud spoji tak aj rozdvojil nám cestu,
kráčame každý sám tak šťastné kroky Boženka.

Bol som aj v prírode tak sadol som na pník,
a slzy povedali spevavým vtákom,
že teplé lúče čo hriali všedné dni,
vystriedali húfy mrakov.

Avšak aj keď sa cítim taký prázdny,
musím nájsť silu ako zase vstať,
rozprestrieť nad chorú dušu dáždnik,
za lúčmi slnka opäť putovať.

Plamienok nádeje predsa ešte nezhasína,
aj keď vietor všetko rozfúkal,
tvrdé rany tiež človek musí prijímať,
a dúfať, že sa nájde niekto kto ich pofúka.

Za obzorom malej klietky

01.08.2026

Detský svet sa zdá byť nevšedný, občas tesný ako vtáčia klietka. Keď doľahne ťažká ťarcha dní, a svetlá chvíľa stáva sa len zriedka. ​Tajne sa snažíš REM cestou noci, spríjemniť to, čo tlačí tvoje telo. Aspoň na moment mať ten dobrý pocit, že kropaje potu nemáčajú čelo. ​Prezraď mi teda, prosím, Pane Bože, čo sa to deje v malej detskej [...]

Semiramidin cieľ

22.07.2026

​Aký je recept na to ideálne šťastie? Neznáma poštárka odišla do sveta… Dodal ho kvet, čo kvitne a aj rastie do krásy – hľa tu v strede leta. ​Dary Zeme, čo ponúka Božia ruka, stíšenie v tomto dnešnom hluku. Pokoj, čo požičia táto šíra lúka, i všetky kvety a šípky ešte v puku. ​Aj keď ich nenájdeš blízko pyramídy, môžeš [...]

Dva motýle

08.07.2026

Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. ​Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. ​Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu [...]