Jednoduché a niekedy tak zložité
5. augusta 2019 17:25,
Prečítané 928x,
michalpatolog,
Próza
Nieje a to je na ňom kúzelne ze každý náš krok ma svoju pointu víťazstva a prehry slzy radosti a tiež šťastia veľka kniha života do ktorej Boh píše perom osudu to čo nás v živote stretá to dobre aj to zle no proste všetko
…
To je život …čitať z knihy pravdy a skutočnosti môže človek tak že to čo je v nej vpísané pochopí na vlastnej koži tým že to prežije
Vždy nám v tých našich školách vštepovali múdrosť literatúr rôzne kultúry a dejiny našich predkov ktorí dosahovali výsledky bez mobilov a internetu bez laserových zbrani a výdobytkov techniky
Na križovatke osudu kde prichádza každý zo smrteľníkov na posledný súd zisťuje, že to čo človek v svojej podstate dokáže nezvalí na techniku a vymoženosti, ale na obyčajný ľudsky rozum.
Túto technológiu vymyslel sam Boh a nik ho v tom nikdy nepredbehol pretože to všetko čo človek vymyslel na uľahčenie si života a znásobenie voľného času nosí v svojej hlave.
Mozog, centrum možnosti, situácií, myšlienok, nápadov rád aj právd a mnoho múdrosti a stratégii.
Ak by sa niekto cítil chudobný, tak by mal vedieť, že množstvo pokladov nosí priamo vo svojom vnútri.
16.03.2024
Dobro a zlo sú v každom človeku, voľba je však na tebe… (Úvaha) Na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha, a to slovo bolo Boh. Keď preskočíme pár tisíc rokov, aby sa mohol začať môj príbeh tak by som predsa len začal inak. Na začiatku bol môj otec a moja matka, a ovocím ich lásky som sa okrem mojich bratov stal aj „JA“ . Ak by som chcel preskočiť ešte [...]
06.03.2024
Povedal by si, že keď veci krátiš, tak ich delíš? Algebra života nesie so sebou vysokú daň, tá svoju tvár najlepšie ukáže v cieli, keď sa prerátaš a na všetko zostaneš sám. Mysli viac na seba, tvrdia ti vždy druhí, myslíš, a pre seba prehliadneš to podstatné, hejtuješ krásu dažďa a ignoruješ farby dúhy, pre posledné slovo a večnú pravdu správaš sa príliš [...]
30.01.2024
Neisto, hanblivo, tichým hlasom, čo prinesie budúcnosť blízka, kolená trasú sa, tak strašne nízka? zmenu, čo čakáš, príde? Možno, časom. Chceš niečo nové, no strach z miesta nepustí, spútal ťa pevne, pomyselným pásom, väznená vo vnútri s hrdosťou úplne na cucky. Opraví toto vôbec niekto? Raz možno, časom. V tom mori myšlienok skoro utopíš sa, tvoju loď na [...]
Celá debata | RSS tejto debaty