Verše všedného života

Možno ťa veľa toho mrzí, mnohé trápi,
možno len v sebe dusíš zlosť a hnev,
keďže plač nie je to čo robia chlapi,
krv v žilách zovrie, v tichu sa rozplynul vlčí rev.

Tu máča osud pero do atramentu budúcnosti,
aby zapísal v knihe života ďalšiu kapitolu,
čo vymyslel zistíš neskôr, v skutočnosti,
v príbehu tomto hráš ty tú hlavnú rolu.

Prijmi to, nie vždy budeš mať plnú čašu,
možno len osud skúša koľko vydržíš,
vo chvíľach úsmevných, vo chvíľach plaču,
koľko rán dostaneš, koľkokrát sa znova postavíš.

Rola v tom divokom predstavení ušitá ti je na mieru,
hraj telom dušou, ale nestrať svoju tvár,
možno sa podarí ti odštartovať kariéru,
s úctou a pokorou prijmi všetko, je to dar.