Verše všedného života

Po ceste za šťastím z tajného úkrytu,
srdce som ošúchal, city odrel si,
budí ma jas mesačného úsvitu,
osudu vykročím smelo v ústrety,
do cieľa kde na mňa čakáš práve ty.

V objatí, v bezpečí pod krídlom leva,
úsmev mi vyčaríš len čo ťa zbadám,
si pre mňa každodenný bochník chleba,
učíš ma lietať, aj keď často padám,
si všetko čo mi ku životu treba.

Aj dneska chcem poslať modlitbu do neba,
za to, že v živote máme chodník spoločný,
za to, že sen v ktorom som sa zamiloval do teba,
nabral reálne farby a stal sa skutočný.