Tebe

14. februára 2020 18:22, Prečítané 1 820x, michalpatolog, Poézia

Po ceste za šťastím z tajného úkrytu,
srdce som ošúchal, city odrel si,
budí ma jas mesačného úsvitu,
osudu vykročím smelo v ústrety,
do cieľa kde na mňa čakáš práve ty.

V objatí, v bezpečí pod krídlom leva,
úsmev mi vyčaríš len čo ťa zbadám,
si pre mňa každodenný bochník chleba,
učíš ma lietať, aj keď často padám,
si všetko čo mi ku životu treba.

Aj dneska chcem poslať modlitbu do neba,
za to, že v živote máme chodník spoločný,
za to, že sen v ktorom som sa zamiloval do teba,
nabral reálne farby a stal sa skutočný.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Slohová práca, téma č. 3

16.03.2024

Dobro a zlo sú v každom človeku, voľba je však na tebe… (Úvaha) Na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha, a to slovo bolo Boh. Keď preskočíme pár tisíc rokov, aby sa mohol začať môj príbeh tak by som predsa len začal inak. Na začiatku bol môj otec a moja matka, a ovocím ich lásky som sa okrem mojich bratov stal aj „JA“ . Ak by som chcel preskočiť ešte [...]

Algebra života

06.03.2024

Povedal by si, že keď veci krátiš, tak ich delíš? Algebra života nesie so sebou vysokú daň, tá svoju tvár najlepšie ukáže v cieli, keď sa prerátaš a na všetko zostaneš sám. Mysli viac na seba, tvrdia ti vždy druhí, myslíš, a pre seba prehliadneš to podstatné, hejtuješ krásu dažďa a ignoruješ farby dúhy, pre posledné slovo a večnú pravdu správaš sa príliš [...]

Možno, časom. . .

30.01.2024

Neisto, hanblivo, tichým hlasom, čo prinesie budúcnosť blízka, kolená trasú sa, tak strašne nízka? zmenu, čo čakáš, príde? Možno, časom. Chceš niečo nové, no strach z miesta nepustí, spútal ťa pevne, pomyselným pásom, väznená vo vnútri s hrdosťou úplne na cucky. Opraví toto vôbec niekto? Raz možno, časom. V tom mori myšlienok skoro utopíš sa, tvoju loď na [...]

Najnovšie správy