Deň bledne a ja si kladiem otázky,
naozaj je všetko také všedné, spojené nitkami nelásky?
Hodiny plynú
a ticho strieda gýčom opradený hluk,
a ticho strieda gýčom opradený hluk,
azda len ja mám také šťastie,
smolu, že Amor kdesi stratil luk?
smolu, že Amor kdesi stratil luk?
Palicu nad sebou lámem po stý krát,
na nové zajtra hľadám ďalší dôvod,
na nové zajtra hľadám ďalší dôvod,
mám sa skutočne začať báť,
alebo veriť, že každá strata plodí nový pôrod?
alebo veriť, že každá strata plodí nový pôrod?
Úspech ma obchádza,
aj obraz v zrkadle ma chybný rám,
len nádej v diali tíško vzlyká,
že vzdať sa nemám,
tú horu zdolám,
aj keby som na ňu mal liezť sám.
aj obraz v zrkadle ma chybný rám,
len nádej v diali tíško vzlyká,
že vzdať sa nemám,
tú horu zdolám,
aj keby som na ňu mal liezť sám.
Tak s úsvitom slnka presvedčený,
vhodené kocky znova hodiť ešte raz,
s iskričkou náhody zahorieť sťa fakľa,
a povstať z trosiek seba,
čo zašli pod kožu ako mráz.
vhodené kocky znova hodiť ešte raz,
s iskričkou náhody zahorieť sťa fakľa,
a povstať z trosiek seba,
čo zašli pod kožu ako mráz.
Celá debata | RSS tejto debaty