Verše všedného života

Schulená do guľky,

tak divná obyčaj,

v prírode potulky,

zvraštená obličaj,

sladučké bobuľky,

s citrónom PIGI čaj.

V kabátku z púpavy, aj keď je rosa,

líhaš si do trávy, celkom bosá.

Na noc mať mesiac celkom na dosah,

pre slnko, pre humor nejaká glosa,

na nos ťa poštípe zblúdená osa,

čo sa sem priplietla jak tupá kosa.

Pri stole za sviečky,

spoza stola trčíš, 

nepočítaš ovečky,

a ďalší papier krčíš. 

Nadávať na múzu, 

prúd slov tma stratí,

odstrihnúť z motúzu, 

hľa tam na úvrati.

Aróma života, čo pritiahla davy,

prehriate závity, dym stúpa z hlavy,

čakajúc na zázrak a dobré správy,

každému presne to, čo sa mu tak máli.