Dva motýle

Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel,

zjavila sa divožienka s fakľou,

zrazu aj fádny pohľad na obzore,

bol krajší ako kytica s tou mašľou.

 

​Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi,

ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam,

s pocitom, že som snáď nesmrteľný,

veriac, že dostanem sa až na piedestál.

 

​Mámivý pocit, eufória bez tiaže,

farebné dni a bez rozmyslu činy,

cítiac, že teraz všetko dokážem,

vytvoriť kúsok šťastia hoc aj z hliny.

 

​Netušil som, že nás spája tenká šnúrka,

čo len slnečné dni bez vetra vydrží,

a že ju potrhá hneď prvá búrka,

čo utopí to, čo nás zdobilo, v nádrži.

 

​Lúka je prázdna a tie dva motýle,

čo leteli k nebesám, akoby bolo včera,

zostala po nich spomienka na chvíle,

keď láska umrela, no nádej neumrela.

 

Let bez padáku

08.07.2026

V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. ​Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. ​Krásu dní [...]

Záplata na obité srdce

07.07.2026

Osamelý jazdec na pustom brehu, čo hľadá slnka lúče na druhej strane, stráda a zároveň dúfa v takú nehu, zázrak, čo naplní mu prázdne dlane. ​Ploskáčom do vody hádže žabky, verí, že vyruší rybku zlatú, a sníme z jeho očí klapky, na srdce obité našije záplatu. ​Najlepší na sklamania vrásky, nech pohne horami, zmení jeho svety, aby hovoril najkrajším [...]

Teória náhľadov

22.06.2026

​ ​Skutočne mám brať ohľady, keď priestorom sa rozliehajú tvoje oči? Ponúknu predsa rôznorodé pohľady, nevšimnúť si ich, bol by asi zločin. ​Oči poď sa so mnou v búrke báť, oči poď počúvať tlkot môjho srdca, oči neviem, možno, asi, snáď, tie oči nezbedného maličkého krpca. ​Oči urobme si len tak pekné „dnes“, oči so slzou raz sa musia [...]