V živote prídu chvíle, ktoré neponúknu vysvetlenie,
zostane mnoho nezodpovedaných otázok,
zrazu jak naschvál pre teba nemá nik pochopenie
a ten, ktorý zná všetky odpovede odchádza
a strihá medzi vami povrázok.
Vtedy keď už medzi vami nie je ani nitka,
zarmútene so slzami v očiach padáš k zemi,
prudká rana do srdca ti podlomila lýtka,
vrúcne prosíš Boha keby sa dal čas späť vrátiť, keby…
Aspoň jednu šancu, snáď to pochopí,
avšak všade vládne len mrazivé ticho,
aj poslednú nádej bez mrknutia oka utopil
a odchádza so vztýčenou hlavou, s pýchou…
To sú tie chvíle keď otázka PREČO nemá žiadnu váhu,
všetky dôležité odpovede unášajú prúdy Váhu,
sto preplakaných nocí, telefón hluchý, žiadna správa,
dostávaš ďalších pár úderov sprava, zľava.
Zmáčané trosky uzreli hladinu,
ničotou korunovaná je márna snaha,
len bolesť a slzy zostali ti,
radosť a úsmev ukradol ti pre inú
srdce sa zlomilo, pomôže len čas, dlaha…
Celá debata | RSS tejto debaty