Jednoduché a niekedy tak zložité
5. augusta 2019 17:25,
Prečítané 1 253x,
michalpatolog,
Próza
Nieje a to je na ňom kúzelne ze každý náš krok ma svoju pointu víťazstva a prehry slzy radosti a tiež šťastia veľka kniha života do ktorej Boh píše perom osudu to čo nás v živote stretá to dobre aj to zle no proste všetko
…
To je život …čitať z knihy pravdy a skutočnosti môže človek tak že to čo je v nej vpísané pochopí na vlastnej koži tým že to prežije
Vždy nám v tých našich školách vštepovali múdrosť literatúr rôzne kultúry a dejiny našich predkov ktorí dosahovali výsledky bez mobilov a internetu bez laserových zbrani a výdobytkov techniky
Na križovatke osudu kde prichádza každý zo smrteľníkov na posledný súd zisťuje, že to čo človek v svojej podstate dokáže nezvalí na techniku a vymoženosti, ale na obyčajný ľudsky rozum.
Túto technológiu vymyslel sam Boh a nik ho v tom nikdy nepredbehol pretože to všetko čo človek vymyslel na uľahčenie si života a znásobenie voľného času nosí v svojej hlave.
Mozog, centrum možnosti, situácií, myšlienok, nápadov rád aj právd a mnoho múdrosti a stratégii.
Ak by sa niekto cítil chudobný, tak by mal vedieť, že množstvo pokladov nosí priamo vo svojom vnútri.
11.02.2026
Túžbou dlaní si popadol papier, donaha odetý ponúkaš tieto slová. Čo nevieš dostať na okraj svojich pier, dusíš v sebe a nevieš vyštartovať znova. Možno aj preto chodievaš na ihrisko, dostať zo seba ten prebytočný tlak. Hľadaním, kde je to bezpečné útočisko, ušiel ti znova aj ten posledný vlak. A tak sa vraciaš cez šíre polia, kde padá rosa, v sprievode [...]
09.02.2026
Nebuď tónom bez citu, čo márne ťa klame, nebuď bytosťou, čo stráca sa v dave. Buď radšej tým pravdivým námetom na záver, čo mi spať nedá a má so mnou jasný zámer. Buď mojou básňou pre magickú melódiu, čo každým dňom znie, aj v tejto chvíli práve. Buď tou odvahou, čo ťahá ma na pódium, núti ma riskovať bezhlavo a stále. Strhni zo [...]
05.02.2026
Často sa stáva, keď endorfín skáče, v srdiečku usadí sa tepla zásoba, a potom, keď príde bôľ, sklamane plače, na tisíc kúskov si, jak zo skla nádoba. Zrazu posledné, čo potrebuješ, je sa mučiť, keď strach, čo kvári, nepustí ťa vpred, vtedy sa život snaží ťa naučiť, že nebude všetko sladké ako med. A tak si odpusť, aby zvíťazila nádej, čo tvrdí, že [...]
Celá debata | RSS tejto debaty