Jednoduché a niekedy tak zložité
5. augusta 2019 17:25,
Prečítané 1 103x,
michalpatolog,
Próza
Nieje a to je na ňom kúzelne ze každý náš krok ma svoju pointu víťazstva a prehry slzy radosti a tiež šťastia veľka kniha života do ktorej Boh píše perom osudu to čo nás v živote stretá to dobre aj to zle no proste všetko
…
To je život …čitať z knihy pravdy a skutočnosti môže človek tak že to čo je v nej vpísané pochopí na vlastnej koži tým že to prežije
Vždy nám v tých našich školách vštepovali múdrosť literatúr rôzne kultúry a dejiny našich predkov ktorí dosahovali výsledky bez mobilov a internetu bez laserových zbrani a výdobytkov techniky
Na križovatke osudu kde prichádza každý zo smrteľníkov na posledný súd zisťuje, že to čo človek v svojej podstate dokáže nezvalí na techniku a vymoženosti, ale na obyčajný ľudsky rozum.
Túto technológiu vymyslel sam Boh a nik ho v tom nikdy nepredbehol pretože to všetko čo človek vymyslel na uľahčenie si života a znásobenie voľného času nosí v svojej hlave.
Mozog, centrum možnosti, situácií, myšlienok, nápadov rád aj právd a mnoho múdrosti a stratégii.
Ak by sa niekto cítil chudobný, tak by mal vedieť, že množstvo pokladov nosí priamo vo svojom vnútri.
07.08.2025
S bohatstvom z hĺbky duše, keď dieťa k tebe kluše, pokiaľ vie, že máš tie kľúče, ktorými bez bolestí splatíš účet, za všetky slzy, za každý úsmev, ktorý ten či onen spôsobí. Napriek tomu nepozrie sa na dno nádoby, lebo tvojou zásluhou je stále plná, nech príde hocikedy, akákoľvek vlna. Aj keď máš v sebe rozličné nezhody, strach ponoriť sa do vody, ono v [...]
07.07.2025
Deň bledne a ja si kladiem otázky, naozaj je všetko také všedné, spojené nitkami nelásky? Hodiny plynú a ticho strieda gýčom opradený hluk, azda len ja mám také šťastie, smolu, že Amor kdesi stratil luk? Palicu nad sebou lámem po stý krát, na nové zajtra hľadám ďalší dôvod, mám sa skutočne začať báť, alebo veriť, že každá strata plodí nový pôrod? Úspech ma [...]
07.07.2025
Poznáš keď ťa veľmi ťahá k zemi iný cveng ako ten plechový, momentu tohoto váha, za ktorým sa chce mi, prekročiť hranice sebazáchovy. Nebude to prúdom vody, ani príliš strmé schody, predsa to čo topí ľady, čo má ťahá do záhrady, do oázy pokoja. Je tá sila, ktorú víla v sebe objavila a do sveta vniesla tým že je. Z džbánu vášne uleje ti, aby zmäkol si jak [...]
Celá debata | RSS tejto debaty