Možno časom to aj ty pochopíš,
to čo som nevedel, no aj ja teraz viem,
každý z nás na pleciach nesie vlastný kríž,
za ktorý tíško povedz, Bože ďakujem.
Možno tá ťarcha ťažkého bremena,
vezme ti chuť a nádeji zlomí nohu,
bez síl, no pokorne padni na kolená,
prosbu o silu v modlitbe prepošli Bohu.
Aj keď to tuctovo možno znie ti,
tomu, že sám si zostal ľahko uveríš,
Boh stále náruč otvorenú má pre svoje deti,
pomôže niesť ti bremä, ťažký kríž.
Tak zver mu seba, v tomto hluku,
nech navedie ťa správnym smerom,
podaj mu smelo svoju ruku,
kráčaj s ním k cieľom pokorne a s vierou.
Celá debata | RSS tejto debaty