Verše všedného života

Veľa krát spadneš, nemáš silu vstať,
tvoju hru osud kat ukončí, dá ti mat,
bezradne sedíš na úbočí, chceš to vzdať,
je čas na to čo moc nestojí, ale veľa váži,
čo nemôžeš držať, vidieť, iba zažiť,
istotu, lásku k tebe majú v sebe,
a sú pripravení ti ju dať.

Tu láska moc má chrámy zboriť,
z domčeka z kariet vybuduje pevnosť nanovo,
v chmúrnych dňoch plameň nádeje zahorí,
skončila sa iba jedna sága, nie celé bytie,
srdce stále bije, aj keď roztrhli sa pevné nite,
napriek tomu nie je koniec, nie je hotovo.

Otec a matka, je to pravda odveká,
chrabrý rytier a princezná spanilá,
sú stále blízko, sťa bezpečné útočisko,
pýchou im je, že vychovali super človeka,
 budú tu vždy keď tvoja duša rozkvitne aj chradne,
keď budeš veselý, keď budeš na dne,
nech lásku čo ti dali stále žije, znova ožíva.