John Hope

Život a jeho strastiplné chodníky. Na ceste do budúcnosti nás zavedú na rôzne miesta. Každý z nás by vedel o tom rozpovedať vlastný príbeh. Takisto aj John Hope, človek, pre ktorého je každý deň novou kapitolou, tú najprv prežije a precíti, a potom by sa o ňu rád podelil so svojimi poslucháčmi a čitateľmi.
Bola streda, deň ako každý iný, vonku svietilo slniečko a bolo príjemne teplo. John však nevstal tou správnou nohou, bol to práve jeden z dní keď musí byť človek silný, práve v momentoch, v ktorých sa cíti najviac zraniteľný a slabý. Dostatočne silný, aby to s ním nezamávalo natoľko, že by sa náhle z veci celistvých stali črepiny, ktoré len tak zmetieš a zhltne ich najprv odpadkový kôš a za ním rovno aj minulosť.
Deň, keď slnečné lúče pália, vetrík fúka do korún stromov a v hĺbky duše je búrka. Vojna slov, nezodpovedaných otázok, konfliktov, hnevu, nervozity. Preto sa John rozhodol zostať sám, a neukazovať sa medzi ľuďmi, aby nespôsobil žiadnu zbytočnú katastrofu. Nemý výkrik ticha sa rozliehal všade navôkol a vyvolával depresívne stavy. Prázdnota príbytku a večne mlčiace steny ho po chvíli omrzeli a rozhodol sa, že niekam pôjde. Paradoxne bolo, že ešte nevedel kam, ale nachystaný bol celkom rýchlo, ako keby sa chystal na nejakú predom dohodnutú akciu.
Vybral sa teda do ulíc a cestou rozmýšľal kde zakotví. Možností bolo veľa, no dôležité bolo vybrať rozumne a správne. Alebo? Bez dlhšieho uvažovania a náhle? Práve pri tejto úvahe sa zastavil a zamyslel. Keď sa spamätal a poobzeral sa navôkol, zistil, že stojí pred kostolom. Tu ako malý chlapec strávil veľa času. V danej situácii bol prázdny a tak sa rozhodol, že nazrie dovnútra.
Už prvé kroky v stánku Božom pokojne pôsobili na jeho rozdráždenú myseľ. To ticho, ktoré spôsobovalo jeho myšlienkové pochody, hromy a blesky v jeho duši sa s týmto tichom nedali porovnávať. Toto ticho naňho totiž zvláštnou rečou prehovorilo. Sadol si do lavice, pokorne sa poklonil a rozhovor sa mohol začať.
Tu Boh svojím veľkorysým spôsobom prijal svojho strateného syna a rozhodol sa, že mu odpovie na zopár otázok, ktoré ho tak ťažili. V chráme by bolo počuť preletieť mušku, no napriek tomu sa to dialo. John sedel a hovoril s Bohom v tichosti, možno v svojej hlave, v duši alebo v srdci. Bolo tam ticho, ktoré nebolo obyčajné, dokázalo totiž prijať sklesnutú dušu a dať jej znova nádej. Úsmev, ktorý ho zdobil keď vychádzal odtiaľ bol dôkazom, že sa oplatilo ísť a stretnúť sa so starým dobrým kamarátom. Kto by to bol povedal, že aj po takej dlhej dobe jeho náruč stále zostala otvorená a neprestal čakať na svojho zblúdilého syna.
Napriek tomu ako Johnov deň začal nie moc dobre nabral náhle úplne nové kontúry. Stálo to len niekoľko krokov, štipku pokory a dôveru v to, že je stále niekto kto ho vypočuje. A? Stalo sa. Niekedy stačí veľmi málo. Teraz už vie, že vždy keď stratí hlavu, silu alebo nádej má silného spojenca, ktorý nad ním dňom i nocou bdie.
Božia láska maľuje na stránky života každého z nás iný príbeh. Niektorý je radostný plný vášne a lásky z každej strany. Iný je trpký a plný sklamania a sĺz. Zimomriavky však nemusí mať človek vždy len preto, že mu je zima. Ja ty a aj John má možnosť rozhodnúť sa. Vybrať si svoju cestu, ktorou sa vyberie do budúcnosti. To čo sa nám predsa udeje každý z nás môže ovplyvniť. Budme teda k sebe milí a ohľaduplní, milujme blížnych tak ako Boh miluje každého z nás. Dôverujme a pomáhajme tým, ktorí to naozaj potrebujú a nezabúdajme odpúšťať tým, ktorý to na svojej ceste prehnali, prepískli a pokašlali, možno príde čas kedy to bude potrebovať každý jeden z nás.

Aróma života

02.06.2026

Schulená do guľky, tak divná obyčaj, v prírode potulky, zvraštená obličaj, sladučké bobuľky, s citrónom PIGI čaj. V kabátku z púpavy, aj keď je rosa, líhaš si do trávy, celkom bosá. Na noc mať mesiac celkom na dosah, pre slnko, pre humor nejaká glosa, na nos ťa poštípe zblúdená osa, čo sa sem priplietla jak tupá kosa. Pri stole za sviečky, spoza stola [...]

Keď plameň blčí

21.05.2026

Keď hlava pridlho a často váha, aj duša stráca pevnú pôdu pod nohami. Zrazu sa cíti nekomfortne nahá, zostalo „neviem“ medzi túžbami a nami. ​Ako to spraviť, nech sa srdce nezlomí? A aký recept platí na nové zajtrajšky? Každý má patent na život a svedomie, kým ty si žmýkaný a hodený do sračky. ​Okolie zmizlo, keď si siahol na dno síl, už nikto [...]

Vieš kedy?

18.05.2026

Vieš kedy? Vtedy, keď sa brána pokušenia otvorí, vtedy, keď si iba chladným telom bez duše. Náhle krutá žena tvoje ticho osloví, na tvoj Mars zavíta lákavý kus Venuše. ​V tvojom mori, ktoré nikde nemá brehu, fauna s flórou nájdu teplé útočisko. Precitneš a vnímaš reklamu na nehu, keď plamienok lásky zahorí tak blízko. ​I keď zdanie klame a tvoj [...]

čierne more

Mali zachraňovať životy, skončili pod útokom. Rusi v Čiernom mori zasiahli civilné lode

06.06.2026 22:20

Ruská armáda zaútočila v čiernomorských ukrajinských vodách na dve civilné pátracie a záchranné lode.

Vatikán, biskupi

Jediná rana do hrude a záhadné okolnosti. Biskupa našli mŕtveho v jeho rezidencii

06.06.2026 20:45

Ku katolíckej cirkvi sa v Mozambiku, bývalej portugalskej kolónii, hlási približne štvrtina obyvateľov.

Vladimir Solovjov

„Musí horieť.“ Putinov propagandista žiada za Petrohrad údery na Európu

06.06.2026 20:00

Ruská štátna televízia po ukrajinských útokoch v okolí Petrohradu opäť použila ostrú rétoriku voči Západu.