Dve dlane pre teba a jedna hruď,
niečo tak úžasné sa neodmieta,
svetielko nádeje, ktoré prežiarí tmu,
na krídlach lásky k nebesám unesie ťa.
To teplo sa zaryje do morku kostí,
opretí o seba cítime sa lepšie,
pocity kreslia pastelkami obraz budúcnosti,
vášeň ovláda hlavu aj telo, chúťky hriešne.
Duše sú jedna, tá vzájomne dýcha,
teplo dvoch tiel sála všetkými smermi,
kiež zastal by čas v šere ticha,
spočinúť navždy s tebou, za týmito dvermi.
Aký je recept na to ideálne šťastie? Neznáma poštárka odišla do sveta… Dodal ho kvet, čo kvitne a aj rastie do krásy – hľa tu v strede leta. Dary Zeme, čo ponúka Božia ruka, stíšenie v tomto dnešnom hluku. Pokoj, čo požičia táto šíra lúka, i všetky kvety a šípky ešte v puku. Aj keď ich nenájdeš blízko pyramídy, môžeš [...]
Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu [...]
V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. Krásu dní [...]
Celá debata | RSS tejto debaty