Zhasli všetky obrazovky a monitory moderného sveta plného výdobytkov techniky a hluku mesta.
Ticho dlho nevydrží znieť, vychádzaš na terasu, a tu sa ponúka úplne iný obraz.
Mohutný dych vetra brázdi korunami stromov.
Vtáčie chorály rozozneli les, kvitnúcu prírodu kropí kvapkami rosy matka príroda.
Každý deň pred večerom sa na pníku schádzajú svrčky.
Ich piesne dávajú slnku dobrú noc po náročnom dni, a na azúrové nebo vypláva mesiac.
Do pahreby vášni trocha oleja priliať, nádoba sklamaní hneď pretiekla, zdá sa, že pokope už nie sú všetci štyria, všetko sa strmhlav zrútilo do pekla. Na drobné kúsočky sa nádej drolí, rany tak hlboko pod kožou skryté, modriny nevidno, no aj tak to bolí, keď city na maderu sú rozbité. Životné krédo: za úspechom honba, hra na krásu celkom stratí význam, tvoj MAT na [...]
Ak by si chcela k nohám zniesť nebeskú krásu, tak radšej nechci, ver mi, rýchlo ujsť z tých ciest. Ako štyri kolesá vrátiť pohár času, keď tréma s chvením vie nás do neznáma viesť. Do čaše bez dna skryť čas nikto nedokáže, si blázon, čo ako tieň po ulici kráča. Keď z nemého úžasu dej sa znova zviaže, nový obsah v poplachu staré stopy máča. [...]
Budú si myslieť, že si rozum stratil, keď opustíš svoj známy, bezpečný tieň. Na svätý vrch si bázňou cestu platil, ťažký kríž nesieš v tichu do ozvien. Na strmom zráze koberca ti nieto, výstup je ťažký ako samo bytie. Na zrnkách ruženca zas hľadáš svetlo, odvahu v sebe opäť nájsť chceš v žitie. Z davu sa šepot čistých myslí tratí, od [...]
Celá debata | RSS tejto debaty