Letný dážď

, Prečítané 1 753x, , Poézia
Ak nájde človek hĺbku v daždi,
vie ho prijať tak inakšie,
ako ten čo skryje sa pod dáždnik.
Ten dáždik je predsa viac, ako pochod prázdny,
možno skôr výkrik z hora rázny,
aby aj plač nebies človek vychutnal si v bázni.

Zavrieť oči a otvoriť uši,
nechať sa preniknúť melódiou prírody,
vonkajším vplyvom sa nenechať rušiť,
s rozhodnutím naložiť sa do pohody.

Pokropil suchu zem a stíšil hluk sveta,
v tichosti príroda ukáže tvar druhú,
fertuchu na nebo rozprestrela teta,
a hľa vidieť z pestrých farieb dúhu.
»
«
Ďalšie články od tohto blogera

Teória náhľadov

22.06.2026

​ ​Skutočne mám brať ohľady, keď priestorom sa rozliehajú tvoje oči? Ponúknu predsa rôznorodé pohľady, nevšimnúť si ich, bol by asi zločin. ​Oči poď sa so mnou v búrke báť, oči poď počúvať tlkot môjho srdca, oči neviem, možno, asi, snáď, tie oči nezbedného maličkého krpca. ​Oči urobme si len tak pekné „dnes“, oči so slzou raz sa musia [...]

Aróma života

02.06.2026

Schulená do guľky, tak divná obyčaj, v prírode potulky, zvraštená obličaj, sladučké bobuľky, s citrónom PIGI čaj. V kabátku z púpavy, aj keď je rosa, líhaš si do trávy, celkom bosá. Na noc mať mesiac celkom na dosah, pre slnko, pre humor nejaká glosa, na nos ťa poštípe zblúdená osa, čo sa sem priplietla jak tupá kosa. Pri stole za sviečky, spoza stola [...]

Keď plameň blčí

21.05.2026

Keď hlava pridlho a často váha, aj duša stráca pevnú pôdu pod nohami. Zrazu sa cíti nekomfortne nahá, zostalo „neviem“ medzi túžbami a nami. ​Ako to spraviť, nech sa srdce nezlomí? A aký recept platí na nové zajtrajšky? Každý má patent na život a svedomie, kým ty si žmýkaný a hodený do sračky. ​Okolie zmizlo, keď si siahol na dno síl, už nikto [...]