Óda na zlý deň

1. augusta 2022 17:23, Prečítané 695x, michalpatolog, Poézia

Všedný deň a predsa nevšedný,
slzy čo padajú na rozpálenú zem,
spomienky čo ešte nezbledli,
pocítiť dali mi, ďalej nevládzem.

Dlhý čas v tichosti, navôkol nič,
jak čudák bokom bez slova žijem,
uplietol som si na seba bič,
a tým ma život neúnavne bije.

Bez chuti na hocičo,
s nádejou na nejaký zvuk,
do života o ničom,
impulz, dôvod, ruch.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Nedeľné zamyslenie pred obedom

13.11.2024

Čo by si chcel v živote robiť? Tak znela otázka na hodine slovenčiny v piatej triede. Deti sú hravé a milé, a radosť s úprimnosťou je každodenným spoločníkom pri každodennej rutine. Jeden zo žiakov sa prihlásil a odpovedal rázne: „Chcel by som byť v živote šťastný!“ V triede zostalo ticho. Odpovedal správne? Pochopil otázku? Aká odpoveď je vlastne správna? [...]

Raz možno

02.11.2024

V očiach sa nádej pomaly stráca, na tvoju tvár je smutný pohľad, srdce chce od žiaľu vykrvácať, nechceš tak veľa, len silno a úprimne objať. Čas letí tak ukrutne rýchlo, v spomienkach boríš sa, čo s tebou ďalej bude? Sklamanie prudko a presne ťa pichlo? Srdce tak hlasno búši ako by chcelo vyskočiť z hrude. Kto teraz postaví ten most nad priepasťou? Kto nakreslí [...]

Dvanásť dní

22.10.2024

Jeden deň silný, že by preplával si oceán, druhý deň slabučký ako mucha, tretí deň krehký ako porcelán, štvrtý deň bez motivácie nájsť ducha. Piatý deň zo zeme vzďaľuje sa cieľ, šiesty deň snažíš odraziť sa zo dna, siedmy deň v hĺbke seba objavovať mier, ôsmy deň prijať rolu, ktorá je ťa hodná. Deviaty deň chcieť ešte o kúsok viac, desiaty deň obrúsiť [...]

Najnovšie správy