Verše všedného života

Pohľadom do očí maličkého stvorenia,
na um ti príde mnoho vecí v nočnú hodinu,
keď muž so ženou ochutnajú dráždivú chuť korenia,
duše aj telá spojili sa v jedno,
zrnko lásky v lone matky ujalo sa ,
výtvorom je stvoreniatko, ktoré spojí celú rodinu.

Tón zvonov rozplýva sa vírom všedných dní,
zastať sa zdá byť večný hriech,
zúfalo spomaliť v keď unavené telo sní,
ešteže dni ozdobí detský smiech.
Stres mohutne valcuje, poľahky vyvádza z miery,
no keď nazrieš do izby plnej detských hier,
chaos, čo tebou točil dookola celý,
nahradia farby, hračky, knižky, čo upravia smer.

A tak sa ponoríš, všetečne okúsiť tú chuť,
spontánna radosť a hravosť vábi intenzívne,
spôsobí okamžiky, ktoré nedajú sa zabudnúť,
tá nálada presiakne ťa dopodrobna, ihneď.

V detských očiach vidieť aj to čo je skryté dnu,
vábi ťa mrknúť za čím srdce bije,
bez fantazírovania priblížiť sa k pútavému snu,
čo sa v noci prisnil a cez deň hneď ožije.

Deti sú plody lásky v topánkach budúcnosti,
s ľahkosťou kráčajú aj keď čas rýchlo beží,
zostavia veľký svet z hodnotných maličkostí,
kadečo naberie spád tvárne,
či svet pri nohách má a či sneží.