Verše všedného života

S bohatstvom z hĺbky duše,
keď dieťa k tebe kluše,
pokiaľ vie, že máš tie kľúče,
ktorými bez bolestí splatíš účet,
za všetky slzy,
za každý úsmev,
ktorý ten či onen spôsobí.
Napriek tomu nepozrie sa na dno nádoby,
lebo tvojou zásluhou je stále plná,
nech príde hocikedy, akákoľvek vlna.

Aj keď máš v sebe rozličné nezhody,
strach ponoriť sa do vody,
ono v „Ťa“ verí,
vidí potenciál,
aj keď máš sebadôveru sťa ementál.
V poslednej hre chce vsadiť úplne všetko,
lebo tuší, že sa to oplatí,
lebo ty nie si iba niekto,
sotva slnko, ktoré prenikavo svieti,
keď pre mračná nesvieti,
A predsa ktosi s kým sa čas terigavo míňa,
neletí,
vzhliada k tebe práve preto,
lebo tvoja svojskosť je preň vzácnosť,
dokonale všetko.