Nebuď tónom bez citu, čo márne ťa klame,
nebuď bytosťou, čo stráca sa v dave.
Buď radšej tým pravdivým námetom na záver,
čo mi spať nedá a má so mnou jasný zámer.
Buď mojou básňou pre magickú melódiu,
čo každým dňom znie, aj v tejto chvíli práve.
Buď tou odvahou, čo ťahá ma na pódium,
núti ma riskovať bezhlavo a stále.
Strhni zo mňa ťažký kabát strachu,
keď cítim v hrudi, bytia pnutie.
Nech vládzem po páde vstať znovu z prachu
a urobiť to správne rozhodnutie.
Buď mojím svetlom, keď blúdim v šere,
buď mojím lekárom, keď mi nie je dobre.
Buď učiteľom, čo otvorí mi správne dvere,
zostaň so mnou žiť – skôr, než príde môj pohreb.
Celá debata | RSS tejto debaty