Pohľadom do očí maličkého stvorenia, na um ti príde mnoho vecí v nočnú hodinu, keď muž so ženou ochutnajú dráždivú chuť korenia, duše aj telá spojili sa v jedno, zrnko lásky v lone matky ujalo sa , výtvorom je stvoreniatko, ktoré spojí celú rodinu. Tón zvonov rozplýva sa vírom všedných dní, zastať sa zdá byť večný hriech, zúfalo spomaliť v keď unavené telo […]

V očiach sa nádej pomaly stráca, na tvoju tvár je smutný pohľad, srdce chce od žiaľu vykrvácať, nechceš tak veľa, len silno a úprimne objať. Čas letí tak ukrutne rýchlo, v spomienkach boríš sa, čo s tebou ďalej bude? Sklamanie prudko a presne ťa pichlo? Srdce tak hlasno búši ako by chcelo vyskočiť z hrude. Kto teraz postaví ten most nad priepasťou? Kto nakreslí […]

Jeden deň silný, že by preplával si oceán, druhý deň slabučký ako mucha, tretí deň krehký ako porcelán, štvrtý deň bez motivácie nájsť ducha. Piatý deň zo zeme vzďaľuje sa cieľ, šiesty deň snažíš odraziť sa zo dna, siedmy deň v hĺbke seba objavovať mier, ôsmy deň prijať rolu, ktorá je ťa hodná. Deviaty deň chcieť ešte o kúsok viac, desiaty deň obrúsiť […]

Nároky na seba máš príliš prísne, aj by si šiel, ak by si vedel vlastne kam, jedinečnosť a talent skrývaš v izbe, v strachu, že všetko v živote je klam. Všetci sú vonku no ty si stále tu, neistý či chceš si plniť svoje sny, či opustiť chceš bezpečnú ulitu, či dovolíš strachu aby ťa vyradil z hry. Ešte je tu pre teba jedna dôležitá vec, keď vystúpiš zo zóny […]

Nejeden malý špunt sa pýta, čo keby? Na všetko zvedavé mami, prečo? Keď hľadala korunky na chlebík, a spôsob ako mu kúpiť, keď chcelo niečo. Nemala dôvod na blbé keci, ten čas s deťmi mal svoje čaro, opradený množstvom jednoduchých vecí, a všedných maličkostí, ktoré boli darom. Cestičkou zvádzala svoje boje, prekážky, aj napriek tomu došla až sem, úsmev aj […]

Zavše sa prihodí, že osud spraví v srdci dieru, nekrváca, padajú z neho iba slzy, v žiali sa rozplynie chuť na večeru, Je koniec blízko? Neni ještě brzy? Vyhnúť sa prehre je zdanlivo nie možné, vzniknutá emócia ťa strašne mučí, vstať a vykročiť statočne je tak náročné, v tú ranu ťa život najviac učí. Pádom si rozbil sa na malé kúsky, aby si naplnil však svoju […]

Emócie hojdajú sa zhora dole, úsmev sa z tváre stratil ktovie kam, v samote k nebesám tlmočíš spoveď, prečo v sebe držíš slzy veľké ako makadam. Duša tak bolí, že hľadáš dôvod prečo ísť, dookola sa pýtaš: „Ako Pane Bože? „ Obrátiť svojho príbehu ďalší list, vytiahnuť z hrude v jede namočené nože. Ako zas vstať máš, keď každý pohyb je tak […]

S úsmevom čo vyzerá jak na večeru štedrý stôl, obzeráš v zrkadle neúnavne svoje ja, vo vnútri seba tíško tajíš vlastný seba bôľ, v prírode kvitneš ako lúka, rastieš k nebu, vždyzelená sekvoja. Na papier píšeš slová, ktoré tvrdia lásku, reálne v hrudi nosíš srdce z kameňa, tanec na tenkom ľade, s budúcnosťou na povrázku, u mňa všetko mení, u teba nie, a ja […]

Povedal by si, že keď veci krátiš, tak ich delíš? Algebra života nesie so sebou vysokú daň, tá svoju tvár najlepšie ukáže v cieli, keď sa prerátaš a na všetko zostaneš sám. Mysli viac na seba, tvrdia ti vždy druhí, myslíš, a pre seba prehliadneš to podstatné, hejtuješ krásu dažďa a ignoruješ farby dúhy, pre posledné slovo a večnú pravdu správaš sa príliš […]

Neisto, hanblivo, tichým hlasom, čo prinesie budúcnosť blízka, kolená trasú sa, tak strašne nízka? zmenu, čo čakáš, príde? Možno, časom. Chceš niečo nové, no strach z miesta nepustí, spútal ťa pevne, pomyselným pásom, väznená vo vnútri s hrdosťou úplne na cucky. Opraví toto vôbec niekto? Raz možno, časom. V tom mori myšlienok skoro utopíš sa, tvoju loď na […]