Verše všedného života

Nebude to bolesť hlavy, no pani ma zvláštne chute, na balkóne so sirkami, stojí nepohnute. Bunda halí telo v tričku, no aj tu jej postavičku, chuť jej dala div sa svetu, pľúca stiahnuť rozhodla sa v chladnu noc, zapaľuje cigaretu, vetrík volá na pomoc. Nie že by šla zabiť nudu, tok myšlienok víri prach, a tak len pre kúsok kľudu, stojí s cigaretou vonku v papučiach.

Studený vietor spôsobil teplé slzy, vzal otázkam všetky odpovede, len plytko sa omluvil, že ho to mrzí, stratil sa v diali v krátkom slede. Odvtedy darebák v rúchu miništrantskom, plní si sny čo mával ako decko, surovo a drzo šíri klamstvo, bo nestačí mu trocha, on chce všetko. Vkradol sa medzi slušných tajuplne, doniesol medzi ľudí nezmysly, cesty a cestičky sú zaraz […]

Dnes je deň keď si spomíname na vás ženy, na váš úsmev a jemné dlane, vďaka za život, lebo nebyť vás, tak sme tu neni za chvíle s vami, keď sa všetko inak stane, vďaka za váš dar kreatívny, ktorým viete veci meniť. Vďaka za teplo, ktoré každá z vás do chladných dní vnesie, vďaka za čas, ktorého má každý málo, vďaka za nádej, keď sa stane, čo sa stať […]

Nie si posledný, ani prvý, čo v kvetinárstve stojí v rade, práve dnes, štrnásteho druhý, vyberáš kyticu, lebo sneh je ešte po záhrade. Alebo preto, že je sviatok lásky? Potešiť chceš svoju polovičku? V kuchyni postavíš sa pred chladničku, za chrbtom v ruke držíš nepárny počet ruží, s darčekom pre radosť, možno z lásky, nech úsmev schová tvoje vrásky, so […]

Doba je divoká a všetko sa deje úplne divne, každý deň stretám mnoho ľudí a ešte viacej tvári, sám si však vyberiem koho chcem mať pri mne, cieľom je byť silný, nielen na jeseň, ale aj začiatkom jari. Ľudia sú divní, niekedy na nich vôbec nemám chuť, vedia naštvať, preto chcem kdesi preč vypadnúť, vo chvíli keď by som chcel nad tým zlomiť prút, spravia niečo […]

Dala si mi krídla, aby som letel, bola si tu keď som bdel, aj keď som sníval, v tvojom objatí som našiel teplo, sveter, na chvíľu som v tvojom srdci býval, aj keď svietilo slniečko, aj keď bola vonku zima. Žiaľ na mojej ceste, ktorou kráčal som do pohádky, stalo sa mi niečo, čo sa nemá, lenivosť mi sny a ciele vymenila za odpadky, stratili sa v dave špiny a ja s nimi, […]

Belasé nebo, vtáctvo štebotavé, melódia dneška, lúče hrejúce každé telo, tváre usmievavé. Noty pre všedný štvrtok, cez uši do mysle priamo, posolstvo stvoriteľa pre ľudí , znejúce tak vyzývavo. Zvedavosť momentálna, vášeň po chuti, keď tóny rozozvučia myšlienky, s prehľadom každému zachutí, vynorí z hĺbky všakovaké momenty. Ukryté tajomstvá, poznačené […]

Aký je odtieň ligotajúceho sa úsmevu, aké má meno náručie, čo skrýva teplo? Kto nájde vždy slová, keď neviem ísť dopredu, kto aj v tmavej duši zažne nové svetlo? Kde hľadá silu znova nakopnúť sa, prečo vždy nehľadí iba na seba? Aby si dýchať mohol ponúkne ti vlastné pľúca, ochotne položí hoc aj život za teba. Srdce sťa drahokam nosí jak prívesok na hrudi, […]

VYHÚDA LETNÝ DÁŽĎ VÍCHRICI, SVOJEJ NEVESTE, ŽE MATIČKA ZEM JE SMÄDNÁ A VYSICHÁ JEJ DREŇ, PROSÍ O TANEC SLZÍ Z NEBA NA LÚKACH AJ NA CESTE, OSVIEŽIŤ TELO A MRAKMI ZAKRYŤ NEBESKÚ POCHODEŇ. NA TRÓN SA USADIL DAŽĎ A ZATIAHOL OPONU NAD AZÚROVÝM NEBOM, MATKA ZEM UNAVENÁ JE, TAK SLABÁ, DAŽĎOVÉ BALETKY TANCUJÚ LADNE A S NEHOU, VYPRAHNUTÚ ZEM SCHLADILA BLAHODÁRNA […]

Nebo sa oblieklo do slnečna, vtáčiky spievajú ľúbivú áriu, chcem, aby táto chvíľa bola večná, na mojej ceste stretol som Máriu. V tú chvíľu náladu si nevyberáš, pozeráš priamo, zrak neodkloníš, pokorne v sebe chvály slová hľadáš, padneš na kolená, úctivo sa ukloníš. Prišla ti zažnúť tvoju sviecu zhasnutú, prehovorí k tebe ako to len ona vie, s radosťou […]