Verše všedného života

​Únava z všednosti pôsobí blud aj stud, netušíš, čoho treba menej a čoho viacej. Srdce sa rozbúšilo tak, že pulzuje ti hruď, nevieš, či konať, alebo všetko nechať tak radšej. ​ A preto, keď ti endorfíny skáču, rozhodneš náhle, čo chceš či nechceš urobiť. Keď sa svet tak rýchlo deje, nie je času v momente danom rázne pretrhnúť niť. ​ Málokto z nás nie […]

Často to zistíš až na dne „Jacka“, čo zahasiť máš a čo nechať horieť. Či psa, spoza plota nechať štekať, či to, čo ťa má nad hladinou držať, má tak bolieť. ​Kto má ten správny návod, kto pozná tú správnu cestu? Ako nájsť silu pre celý vesmír a obliecť si nepriestrelnú vestu? ​Možno to dno je odrazový mostík, odrazom ponesieš sa na úspešnej vlne. […]

Niekto si myslí, že si snáď divný, iný zas vraví, že si moc dravý. Možno si bol len pridlho silný a tvoj tichý plač sa dnu nenastaví. ​Možno sa správaš tak trochu ako pako, ako ten, čo sa utrhol z reťaze. Je to len preto, že nevieš celkom ako uvoľniť putá v tom tesnom povraze. Kľačíš a do ticha šepkáš svoju spoveď, prosíš o pokoj a dúfaš, že to nevzdáš. […]

Hľa vonku sneží a mesiac je takmer v nove, zbalené kufre odnáša starý rok na stanicu, narodil sa Ježiško a ostal si v pomykove, či stihol si každému popriať a poslať pohľadnicu. A tak tu sedíš a únava padá na viečka, v oku je slza, na perách náznak úsmevu, aj keď už starému roku dohára sviečka, zvládol si to, aj keď ti vždy nebolo do spevu. Z tunela je kovovo […]

Kvety tie bezvýhradne patria k žene, v deň jej sviatku ku jej úsmevu, ja si však myslím, že každodenne, zakaždým keď je vytešená a je jej do spevu. A tak si prajem aby slová moje boli ako kvety, čo spravia radosť nielen v tieto hodiny, nech spoja všetky tvoje divné svety, ako sa to deje v dies natalis domini. A tak ti želám silu lásky, ktorá mení ľudí, vďaku za zdravie […]

Niekoho ľúbiť tá častá fráza, niekoho ľúbiť sú činy a nie slová, niekoho ľúbiť tá večná hrádza, medzi tým že môžeš pomôcť alebo protestovať. Niekoho ľúbiť keď hrá vaša pieseň, niekoho ľúbiť za milý pohľad, niekoho ľúbiť keď cíti tieseň, niekoho v náručí sa vtedy schovať. Niekoho ľúbiť, lebo je to on či ona, ľúbiť a nemať o tom poňatia, […]

Roztočil sa kolotoč v hektickom ruchu, bez snehu za oknom, s bázňou pri ruženci, domov sa ligoce ozdobami emočného zhluku, kým niekto nezapáli štvrtú sviečku na venci. Nakrájať, prichystať na stôl aj do srdca, hotovíme všetci všetko do noci, do zbláznenia, stres a hluk díva sa z hrnca aj do hrnca, spomaliť podarí sa až v predvečer jeho narodenia. Polož si otázku pre ten […]

Na stole sviečky a slávnostná večera, zo srdca do srdca naliať pohár vína, nie je to tak dávno čo ťahal si káčera, a hľa-tu zhorel plameň, ktorý nezhasína. Kto je tá záhadná v bordovom závoji, a nevie z teba spustiť pohľad ? Odvaha jej nechýba, riskovať sa nebojí, v splnenom želaní si našiel svoj poklad. Čo dva tucty zmien, koho to vinou? Vábi tá melódia […]

Čas rýchlo ušiel, ani sa to nezdá, z malého vtáčika je veľký orol, čo rozprestrel krídla a vyletel z hniezda, do šíreho sveta kde robil čo mohol. Život mal korenie, bol tvárny a pestrý, rozmanité chute aj lákavé duše pnutia, ktorým keď podľahneš zíde z cesty, na tenký ľad riskujúc pád do zabudnutia. Až jeden večer keď bola ešte mladá noc, po ceste autom kam […]

Z hĺbky „Ťa“ vynára sa myšlienka rázna, životom pretekáš, plná a niekedy prázdna, z osnovy bytia v denníku blázna, pozeráš neisto, navôkol, viacmennej krásna. Na dušu zlomenú jediná dlaha, najlepšiu zhotoví priateľ čas, fauna a flóra nie tak drahá, zahojí všetky bôle zas a zas. Pri kruhu hrnčiarskom len voda a hlina, mráz na okná maľuje najkrajšie […]