Verše všedného života

Pokorne sklonená v chráme počúva kázne, nepokoj lomcuje telom plným bázne, z modlitby úprimnej vykríkla rázne, Prečo práve mne, to myslíš vážne? Zobral si ku sebe anjela, čo strážil ma tu na zemi, asi bol tento svet preňho príliš zlý, ale prečo práve mne, tak povedz mi?! Prečo sa rozísť musia tí, čo spolu žili svoje sny? Svetielko v dlani žiari sťa rozkvitnutá […]

Usmiala si sa, mne zrazu ostalo teplo, mám rád keď v duši zavládne leto, myšlienok tok na positive vibe preplo, tak ťa mám rád, aj práve preto. U teba, s tebou som ako v siedmom nebi, tendenciu nemám riadiť sa vlastným postojom, a ani riešiť konšpirácie, že čo keby, lebo ja sa cítim dobre, keď sa veci dejú po tvojom. Prameňom lásky sme si ovlažili pery, ochotne priznávam […]

Dve dlane pre teba a jedna hruď, niečo tak úžasné sa neodmieta, svetielko nádeje, ktoré prežiarí tmu, na krídlach lásky k nebesám unesie ťa. To teplo sa zaryje do morku kostí, opretí o seba cítime sa lepšie, pocity kreslia pastelkami obraz budúcnosti, vášeň ovláda hlavu aj telo, chúťky hriešne. Duše sú jedna, tá vzájomne dýcha, teplo dvoch tiel sála všetkými […]

Niekto by chcel sladký život, ako sústo horálky, či veselo, či je clivo, pestré farby ako ligotavé korálky, Ďalší by ho rýchlo splavil, ako slalom divokou riekou, všade na chvíľu by sa zastavil, presne ako vietor. Lež čas a osud majú iné predstavy, ako a kam ťa pošlú nasledovné dni, podriadiš sa alebo budeš chcieť sám postaviť, to, čo ti každú noc šepkajú tvoje […]

Myslíš, že tvoja achilova päta, je ticho, ktorého je nadbytok, ťažké je skôr stíšiť hluk šíreho sveta, nech na teba hovoria iba ľudia, nie hračky, veci, a či nábytok. Zázraky bez slov robia práve činy, kreatívne keď zapojíš svoje dlane, vytvoriť niečo umelecké z živej hliny, fantáziou, spontánne, nečakane. Trocha sa stíšiť, vytvoriť peknú budúcnosť, otvoriť […]

Tam kde dáš priestor strachu, prestávaš dýchať pravidelne, fantázia povstane z prachu, a začnú sa diať veci strašidelné. Či mihne sa zver divá v tráve, či počuť divné zvuky teraz práve, myšlienok pochod už začal písať námet, o konci sveta, ktorý tvoríš v svojej hlave. Misky váh preklopilo na jednu stranu, ticho aj všetky zvuky ovládli tvoje kroky, keď bojíš sa a […]

Hľadal som ťa vo dne, ba aj keď som sníval sny, unavilo ma to putovanie hodne, kým som na to prišiel kto si ty. Keď je všetko tmavé vôbec netuším, kde hľadať, a či to má ešte vôbec zmysel, a v tom náhla emócia mi srdce rozbúši, svetlo v diali prinúti ma, by som ďalej išiel. Nepoznám meno, aj tvoja tvár je skrytá, na mnohé otázky nemá mi kto odpovedať, v tom toku […]

Niekedy zdanie ťa ľahko oklame, kedy a koľko, aby ho bolo dosť, komu dať svoje teplo do dlane, aby tu bol vždy keď treba, vyčaril úsmev pre radosť. Ja viem, že nie vždy a hocikomu, nie si si istá či máš alebo nemáš. Otvoriť stroho dvere tvojho domu, zavrieš keď cítiš zimu príde mráz. Keď slnka lúče zaklopú ti, rada otvoríš znovu, zas. Kedy a koľko? Večná […]

Buď moja nádej, každý nesplnený sen, buď moja inšpirácia každý deň. Buď mojou chuťou ako sladká dreň, buď moja inšpirácia každý deň. Buď pre mňa motív, dôvod kráčať preň, buď moja inšpirácia každý deň. Buď moje víťazstvo, ktorého je plná sieň, buď moja inšpirácia každý jeden deň. Či slnko svieti alebo na nás dopadá tieň, buď moja inšpirácia […]

Po ceste za šťastím z tajného úkrytu, srdce som ošúchal, city odrel si, budí ma jas mesačného úsvitu, osudu vykročím smelo v ústrety, do cieľa kde na mňa čakáš práve ty. V objatí, v bezpečí pod krídlom leva, úsmev mi vyčaríš len čo ťa zbadám, si pre mňa každodenný bochník chleba, učíš ma lietať, aj keď často padám, si všetko čo mi ku životu treba. Aj […]