Záplata na obité srdce

, Prečítané 333x, , Poézia

Osamelý jazdec na pustom brehu,

čo hľadá slnka lúče na druhej strane,

stráda a zároveň dúfa v takú nehu,

zázrak, čo naplní mu prázdne dlane.

 

​Ploskáčom do vody hádže žabky,

verí, že vyruší rybku zlatú,

a sníme z jeho očí klapky,

na srdce obité našije záplatu.

 

​Najlepší na sklamania vrásky,

nech pohne horami, zmení jeho svety,

aby hovoril najkrajším jazykom lásky,

až rastie do krásy ako sväté kvety.

 

​Keď svetlo z diaľky priblíži sa na pol metra,

zavonia koláč upečený vami dvoma,

teplý pocit v srdciach zahreje aj bez svetra,

pokoj a pohoda sa uvelebia doma.

»
«
Ďalšie články od tohto blogera

Dva motýle

08.07.2026

Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. ​Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. ​Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu [...]

Let bez padáku

08.07.2026

V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. ​Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. ​Krásu dní [...]

Teória náhľadov

22.06.2026

​ ​Skutočne mám brať ohľady, keď priestorom sa rozliehajú tvoje oči? Ponúknu predsa rôznorodé pohľady, nevšimnúť si ich, bol by asi zločin. ​Oči poď sa so mnou v búrke báť, oči poď počúvať tlkot môjho srdca, oči neviem, možno, asi, snáď, tie oči nezbedného maličkého krpca. ​Oči urobme si len tak pekné „dnes“, oči so slzou raz sa musia [...]