Ak v čase sucha strácaš ducha,
hrudu hliny skropí iba tvoja slza,
hnev rozkazuje: „Nenechaj si našepkať do ucha
fádne slová, čo poberie skaza, schváti hrdza.
Keď zbytočným si sťa falošný tón,
chuť prešla ťa všetkým niečo vysvetliť,
úderom do stola ako na nebi hrom sťa gong,
s novým dňom môžeš utkať novú niť.
Aby dni bez cieľov nadobudli význam,
sním zo seba ťarchu trucu a samoty,
a objav silu čeliť všetkým výzvam,
za ruku k úspechu nik nevezme ťa,
chcieť ísť ta musíš hlavne ty.
Otrep sa z prachu, ktorý zahalil tvár včera,
aby odkryl miesta kadiaľ tvoríš farby,
nech zažiari aura, ktorá v tebe neumrela,
nech to čo ničilo ťa základom je novej stavby.
Celá debata | RSS tejto debaty