Na sklonku marca, začiatkom mesiaca bláznov,
keď dážď kropí cesty, polia aj lúky,
s dušou starca, a v srdci prázdno,
s vetrom aj bez vetra slnka lúče spôsobujú muky,
pani Zima bezmocne padá na dno,
dobrovoľne púšťa žezlo, Jar ho uchopila do svojej ruky.
Nájsť úsmev dnes keď plakala si celú noc,
nesmierne ťažké, aj keď slnce ku nej naťahuje ruku,
tak ako Zima slabne, tak jar silnie,
belasé nebo, hviezdy aj mesiac prišli na pomoc,
na deväť mesiacov nezažije znova motýle v bruchu,
v lone matky zeme sa skryje a nachvíľu zhynie.
Chceš radosť v marci a apríl plný bláznovstva,
ale prečo oddelene, radšej všetko spolu počas roku,
v máji odísť s princom svojim do jeho kráľovstva,
slnko v duši, radosť, lásku cítiť v každom svojom kroku.
Preto ak chceš, aby plameň v tvojom srdci začal blčať,
otvor ho, nech prehovorí svojou rečou,
radšej ako by malo naveky ostať mlčať,
nech mečom zabije všetky odpovede na otázku prečo.
Celá debata | RSS tejto debaty