Poznáš keď ťa veľmi ťahá k zemi iný cveng ako ten plechový, momentu tohoto váha, za ktorým sa chce mi, prekročiť hranice sebazáchovy. Nebude to prúdom vody, ani príliš strmé schody, predsa to čo topí ľady, čo má ťahá do záhrady, do oázy pokoja. Je tá sila, ktorú víla v sebe objavila a do sveta vniesla tým že je. Z džbánu vášne uleje ti, aby zmäkol si jak […]
Pokračovanie článku
