Verše všedného života

​ Tak ako neurón má svoje vetvy, navonok radosť, vo vnútri strasti, bôle, repertoár všedných dní značne pestrý, raz kolíska útechy, raz vojnové pole. ​ Marta Ich srdcom je žena, mama Marta, všetko sa snaží zvládnuť a prekročiť. Moderná ako v Paríži Aténska charta, dvere má otvorené, len ju nesmieš vytočiť. ​Peter ​Jing pre jej jang je otec Peter, ak nemá […]

Túžbou dlaní si popadol papier, donaha odetý ponúkaš tieto slová. Čo nevieš dostať na okraj svojich pier, dusíš v sebe a nevieš vyštartovať znova. ​Možno aj preto chodievaš na ihrisko, dostať zo seba ten prebytočný tlak. Hľadaním, kde je to bezpečné útočisko, ušiel ti znova aj ten posledný vlak. ​A tak sa vraciaš cez šíre polia, kde padá rosa, v sprievode […]

Nebuď tónom bez citu, čo márne ťa klame, nebuď bytosťou, čo stráca sa v dave. Buď radšej tým pravdivým námetom na záver, čo mi spať nedá a má so mnou jasný zámer. ​Buď mojou básňou pre magickú melódiu, čo každým dňom znie, aj v tejto chvíli práve. Buď tou odvahou, čo ťahá ma na pódium, núti ma riskovať bezhlavo a stále. ​Strhni zo […]

Často sa stáva, keď endorfín skáče, v srdiečku usadí sa tepla zásoba, a potom, keď príde bôľ, sklamane plače, na tisíc kúskov si, jak zo skla nádoba. ​Zrazu posledné, čo potrebuješ, je sa mučiť, keď strach, čo kvári, nepustí ťa vpred, vtedy sa život snaží ťa naučiť, že nebude všetko sladké ako med. ​A tak si odpusť, aby zvíťazila nádej, čo tvrdí, že […]

​Z nahoty celibát v strachu zahalená sťa mníška, ten mrazivý dotyk necítiš bez zimy, keďže kožuštek nemáš sťa polárna líška, prežiť sa ťažko dá bez periny a bez viny. ​A tak sa uchýliš a konáš nestálo, aby si mladé svoje knôty zahriala, a tu sa s vášňou začne hrať divadlo, v ktorom si si vždy tak rada zahrala. ​Aj ty rada ochutnáš, v tomto si neklamme, […]

​Prežiariť seba, ako to vedia svätojánske mušky, sínusoida bytia hlási vášnivý stav. Utvrdiť ťa prišli práve také skúšky, pri ktorých sa presvedčíš, že nechceš stáť tam, kde kráča dav. ​ Keď nebo roniť začne krokodílie slzy, zanôtiš ľúbivo až stíchne šíre okolie. na husliach sprievod svrčkov nie tak drzý, a celou lúkou rozplynie sa domáce pohodlie. […]

​Únava z všednosti pôsobí blud aj stud, netušíš, čoho treba menej a čoho viacej. Srdce sa rozbúšilo tak, že pulzuje ti hruď, nevieš, či konať, alebo všetko nechať tak radšej. ​ A preto, keď ti endorfíny skáču, rozhodneš náhle, čo chceš či nechceš urobiť. Keď sa svet tak rýchlo deje, nie je času v momente danom rázne pretrhnúť niť. ​ Málokto z nás nie […]

Často to zistíš až na dne „Jacka“, čo zahasiť máš a čo nechať horieť. Či psa, spoza plota nechať štekať, či to, čo ťa má nad hladinou držať, má tak bolieť. ​Kto má ten správny návod, kto pozná tú správnu cestu? Ako nájsť silu pre celý vesmír a obliecť si nepriestrelnú vestu? ​Možno to dno je odrazový mostík, odrazom ponesieš sa na úspešnej vlne. […]

Niekto si myslí, že si snáď divný, iný zas vraví, že si moc dravý. Možno si bol len pridlho silný a tvoj tichý plač sa dnu nenastaví. ​Možno sa správaš tak trochu ako pako, ako ten, čo sa utrhol z reťaze. Je to len preto, že nevieš celkom ako uvoľniť putá v tom tesnom povraze. Kľačíš a do ticha šepkáš svoju spoveď, prosíš o pokoj a dúfaš, že to nevzdáš. […]

Hľa vonku sneží a mesiac je takmer v nove, zbalené kufre odnáša starý rok na stanicu, narodil sa Ježiško a ostal si v pomykove, či stihol si každému popriať a poslať pohľadnicu. A tak tu sedíš a únava padá na viečka, v oku je slza, na perách náznak úsmevu, aj keď už starému roku dohára sviečka, zvládol si to, aj keď ti vždy nebolo do spevu. Z tunela je kovovo […]