Verše všedného života

Niekedy by človek myslel že je mimozemšťan, rozumieť mu môže sa zdať ťažké, hoci nie je ukážkový kresťan, poskladaný z maličkosti ako lode v fľaške. Ťažko súdiť krehké kusy ktoré nie sú v celku, s náplasťou na hrudi kde má ktosi ránu príliš veľkú, keď sa ešte vôkol rozprestiera clivota, berie sviečku do podkrovia písať riadky života. To čo ego utrpelo […]

Vietor ustál aj šum stromov, teplý bochník chalúpkou sa rozvonial, po tých bleskoch, toľko hromoch, hostina sa chystá ako nikdy doposiaľ. Psíček šteká, koníčkom zazvonia ostrohy, návšteva prichádza veľká, s rodičmi aj mladá pani učiteľka, utekajú dnuka, lebo im je zima na nohy. Na stole maškrty, mäso aj koláče, korbáčiky, ovocie aj vína bográče, nech každé […]

Najkrajšia láska vznikla pri počatí mamy, keď nebola opätovaná, spôsobila mnohé rany, hocikto iný by šiel ďalej, no nie s nami, ty si to nevzdala a vychovala si z nás chlapov, za to ťa ľúbime a ďakujeme tebe, mami. Mnohokrát si na nás mala hnev, krik a šant prehlušil aj spevy vtákov, s výpraskom prišiel leopardí rev, po chvíli ticha malých darebákov, impulz sťa silný […]

Všedný deň a predsa nevšedný, slzy čo padajú na rozpálenú zem, spomienky čo ešte nezbledli, pocítiť dali mi, ďalej nevládzem. Dlhý čas v tichosti, navôkol nič, jak čudák bokom bez slova žijem, uplietol som si na seba bič, a tým ma život neúnavne bije. Bez chuti na hocičo, s nádejou na nejaký zvuk, do života o ničom, impulz, dôvod, ruch.

Ak nájde človek hĺbku v daždi, vie ho prijať tak inakšie, ako ten čo skryje sa pod dáždnik. Ten dáždik je predsa viac, ako pochod prázdny, možno skôr výkrik z hora rázny, aby aj plač nebies človek vychutnal si v bázni. Zavrieť oči a otvoriť uši, nechať sa preniknúť melódiou prírody, vonkajším vplyvom sa nenechať rušiť, s rozhodnutím naložiť sa do pohody. […]

Rastieš a zreješ ako mladý strom, v korune objavili sa aj prvé kvety, niečím novým naplnil by si svoj dom, spolu s niekým, kto pozná všetky tvoje svety. Nie však len piatok večer, keď po pár drinkoch príde eufória, ale každé ráno, s vášňou, kde je cítiť vzájomná elektrika, nie chrumkavá, taká až moc, z ktorej sa vykľuje semetrika, s ktorou prítomnosť sa stane […]

Domov je miesto kde nielen kľúč pasuje, ale kde sa aj srdce dobre cíti alebo: „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“ Myslím, že je to vždy niekde inde postupom času keď človek fyzicky a mentálne rastie. Rozhodol som sa vyjadriť sa kde môj domov býval a kde je momentálne. Každé malá dieťa vníma svoj domov tam kde žije, rastie, poznáva svet a novinky, ktoré […]

Za tichých tónov lutny, spozornel na streche vtáctva kŕdeľ, avšak ty mi prezraď, čo si taký smutný, cesta v slzách nemusí byť doživotný údel. Denne sa hneváš, že na sebe nosíš viacej tuku, objímaš vankúše, nechce sa ti hore vstať, z postele za cieľmi naťahuješ ruku, […]

1. Ako sa to hovorí? Na začiatku bolo slovo… Nie! Na začiatku bol Boh, ten stvoril človeka, a dal mu vzácny dar reči. Hovoriť, rečniť, komunikovať, diskutovať či argumentovať. Dal tón a melódiu hlasu človeka, aby sa mohol prejaviť. Moja cesta späť je vlastne púť. Začala skôr ako ôsmeho septembra, kedy bola plánovaná tá skutočná púť na sväté miesto. Zistenie, […]

Po ceste životom v tejto dobe zlej, keď pokušenie každé svedomie zmieta, srdce na dlani mnoho krát donesieš tej, ktorá sa tvári ako keby bola cudzia teta. Srdce sa rozbilo na malé časti, lepiť si začal, no chcelo by to ruky pomocné, city na franforce zo sklamania z lásky, leukoplast súcitu a dlahu pochopenia žiada sa ti, na tvoje srdce, ktoré je tak nemocné. Smútok odetý do […]