Verše všedného života

Blížil sa deň svätého Valentína. Vychutnával si popracovnú pohodičku na pohovke a rozmýšľal nad tým, že na Valentína by mal byť každý so svojou láskou. On však vtedy nemal žiaden vážny vzťah tak tok myšlienok prešiel k láskam, ktoré prežil dávnejšie a tým jednoduchším, ktoré prežíva akurát. Osobné lásky, alebo jednoducho víťazstvá nad samotou, depresiou […]

Emócie hojdajú sa zhora dole, úsmev sa z tváre stratil ktovie kam, v samote k nebesám tlmočíš spoveď, prečo v sebe držíš slzy veľké ako makadam. Duša tak bolí, že hľadáš dôvod prečo ísť, dookola sa pýtaš: „Ako Pane Bože? „ Obrátiť svojho príbehu ďalší list, vytiahnuť z hrude v jede namočené nože. Ako zas vstať máš, keď každý pohyb je tak […]

S úsmevom čo vyzerá jak na večeru štedrý stôl, obzeráš v zrkadle neúnavne svoje ja, vo vnútri seba tíško tajíš vlastný seba bôľ, v prírode kvitneš ako lúka, rastieš k nebu, vždyzelená sekvoja. Na papier píšeš slová, ktoré tvrdia lásku, reálne v hrudi nosíš srdce z kameňa, tanec na tenkom ľade, s budúcnosťou na povrázku, u mňa všetko mení, u teba nie, a ja […]

Dobro a zlo sú v každom človeku, voľba je však na tebe… (Úvaha) Na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha, a to slovo bolo Boh. Keď preskočíme pár tisíc rokov, aby sa mohol začať môj príbeh tak by som predsa len začal inak. Na začiatku bol môj otec a moja matka, a ovocím ich lásky som sa okrem mojich bratov stal aj „JA“ . Ak by som chcel preskočiť ešte […]

Povedal by si, že keď veci krátiš, tak ich delíš? Algebra života nesie so sebou vysokú daň, tá svoju tvár najlepšie ukáže v cieli, keď sa prerátaš a na všetko zostaneš sám. Mysli viac na seba, tvrdia ti vždy druhí, myslíš, a pre seba prehliadneš to podstatné, hejtuješ krásu dažďa a ignoruješ farby dúhy, pre posledné slovo a večnú pravdu správaš sa príliš […]

Neisto, hanblivo, tichým hlasom, čo prinesie budúcnosť blízka, kolená trasú sa, tak strašne nízka? zmenu, čo čakáš, príde? Možno, časom. Chceš niečo nové, no strach z miesta nepustí, spútal ťa pevne, pomyselným pásom, väznená vo vnútri s hrdosťou úplne na cucky. Opraví toto vôbec niekto? Raz možno, časom. V tom mori myšlienok skoro utopíš sa, tvoju loď na […]

Na pleci poriadny batoh, sťa ťažký kríž, s nádejou aj obavami, hľadajúc dôvod kráčať vpred, v ulite seba, a v tichosti bezpečnú mám skrýš, tu zas a opäť narodí sa nestranný môj stred. Emócie na dranc skromne dusím v sebe, cez slzy tlačia sa von uzrieť svet, úľavu duša nájde azda v Božom chlebe, lahodne slastnom ako včelí med. Kľukaté chodníky dovedú na […]

Čas začal bežať akosi príliš rýchlo, včera bol pondelok, zajtra je zase koniec týždňa, ráno je tma aj hmla a večer s tmou príde ticho, bezbranný Angelo dúfa, že príde nejaká výzva. Hluk davu ľudí tak hlasno kričí, že medzi nimi ľahko prídeš o cieľ smerovania, s myšlienkou, že si niečí a predsa ničí, na začiatku svojho seba odmietania. Melanchóliou […]

Tak veľmi veríš, a málo sa modlíš, a v každej ťažkej chvíli hľadáš skrýš, dobro si oblieklo kabátik podlý, čo bude ďalej, kto odnesie tvoj ťažký kríž? Slzy by si rád von pustil, tie sa však skryli za kamennú tvár, prestaň to v sebe už konečne dusiť, vypustí emócie, prebuď svoj talent, jedinečný dar. Je čas odložiť tajuplnú masku, vyložiť karty na stôl, […]

Niekedy by človek myslel že je mimozemšťan, rozumieť mu môže sa zdať ťažké, hoci nie je ukážkový kresťan, poskladaný z maličkosti ako lode v fľaške. Ťažko súdiť krehké kusy ktoré nie sú v celku, s náplasťou na hrudi kde má ktosi ránu príliš veľkú, keď sa ešte vôkol rozprestiera clivota, berie sviečku do podkrovia písať riadky života. To čo ego utrpelo […]