Z nahoty celibát v strachu zahalená sťa mníška,
ten mrazivý dotyk necítiš bez zimy,
keďže kožuštek nemáš sťa polárna líška,
prežiť sa ťažko dá bez periny a bez viny.
A tak sa uchýliš a konáš nestálo,
aby si mladé svoje knôty zahriala,
a tu sa s vášňou začne hrať divadlo,
v ktorom si si vždy tak rada zahrala.
Aj ty rada ochutnáš, v tomto si neklamme,
ovocia sladkú chuť, čo chutí tak slastne,
keď to pravé je len na pultoch predajne,
v uličkách pokušenia, aj keď to nie je ti vlastné.
A preto, bez ohľadu na to, čo sa stane,
sa púšťaš stroho do toho „JA“ celým svojím,
a až keď vytriezvieš, povieš: „Odpusť, Pane
že vábidlo podlomilo nohy moje v mojom
každodennom boji.“
Celá debata | RSS tejto debaty