Niekedy chlapi majú ťažšie dni, ženy ich trápia a kradnú sny, oni sú z toho nekľudní, a opiť sa idú aj na pravom poludní. Strácajú podstatnú časť svojej identity, pri fľaši chlastu utekajú z reality, hladajúc odpovede na otázky, prečo na tvári majú vrásky, ktoré im spôsobili ženy, poznačení sklamaním z lásky, hľadajú odpovede na dne fľašky, len tak […]

Niekedy tak ľahko zmámi zmysli, keď nevieš čím berie ti kyslík. Zatiaľ čo myslíš na pýchu, ona lapajúc po dychu, sa snaží slamky chytiť až sa neutopí, ak rozhodneš sa zachrániť ju,zanechá to stopy. No niekedy nepomôže ani keď jej dáš svoje pľúca, ona zvolí radšej koniec, ako možnosť nadýchnuť sa.

Niekedy má človek veľkú smolu, príde vtedy, keď to vôbec netreba, práve keď chcel kráčať s niekym spolu, na piedestál k hviezdam do neba. Myšlienkové pochody sú nad priepasťou, nádej je na sklonku života, potrieť rany môžeš azda času masťou, keď ostane v duši prázdno, samota. Domček z kariet ktosi podpálil, zahasia ho iba slzy sklamania, popol z kariet odvial vietor […]

Na posteľ sadám a niekedy hľadám, človeka čo mohol by mať prirovnanie, človeka čo rozhodne sa kamarátskym byť aj dobrovoľne, neberie to ako zamestnanie. Bádam, hľadám neviem vypátrať to správne meno, kto bol lepší, kto múdrejší, kto prekvapil ma nejak nečakane zmenou. Keď sa len tak ľahostajne na bok otočím, spať mi bráni myšlienka na takú osobu, ktorej nezľaknem […]

Vznášam sa do nebies, adrenalín stúpa, od strachu mi srdce spadlo do gatí, Skočiť z tej výšky, myšlienka hlúpa? Som viac posratý, či dojatý? Neviem, stúpam… Preťal som oblaky, pocity vo mne lomcujú, vtáky jak anjeli lietajú, v povetrí vetriská obcujú, šanca na bláznovstvo sa sama núka. Skočil som z výšky, návrat už teraz nie je späť, vôkol mňa azúrová […]

Je tma a vánok hladí listy stromov, zavretý som za dverami ubytovne, ako rád by som si dal tie buchty čo v sobotu robievala mama, privoňal by som si z chuti ako vonia domov. Rád by som ukázal chrbát zlému svetu, každé ráno vstať a cítiť chcem teplo, urobiť dve kávy a ponúknuť cigaretu, osobe, čo do dni tmavých doniesla mi svetlo. V tmavom tichu myšlienky začali […]

Nechcem viac v sebe dusiť sebaklam, že všetci ľudia išli preč, vo veľkom dome som zostal sám, nemá kto so mnou preriecť ani slovko, zavládlo ticho, tu aj obďaleč. Cítim sa ako prázdna nádoba, okolo ktorej každý chodí nebadane. Ako a kde nájsť motiváciu začať odznova? Čakaním na to či zázrak sa stane? Je tma, mesiac do očí mi svieti, v myšlienkach stráca sa mi […]

Ak sa lásky tej čo sa ti doma núka máli, strádaš sama v meste plnom panelákov. Ostať sama, a či hľadať nápadníka v diali, zažiť niečo iné ako sklamania od darebákov? Rozprestrela krídla a vybrala sa do neznáma, hľadať teplú náruč a hrejivé dotyky, na chvíľu zabúda, že je mama, čas v srdci stopy nechá a na duši všelijaké pocity. V zbalených kufroch nesie nádej […]

Vstavať s pocitom, že svet je taky malý, vysuší sliznicu a spazmy máju všetky svaly, len stále rozmýšľať nad tým, čo vlastne ešte nie je vidno ani v diali, trápiť sa nad cestami kam sa ešte ani oči nedostali, tohoto sa nikdy nikomu nemáli. Radšej budem myslieť na prítomnosť, nie stavať vzdušne zámky, ale riešiť skutočnosť, veď ľudský život ten je taký […]

Tak rýchlo starneme, čas preukrutne letí, radi sa aj tak obzeráme, na ten čas keď sme boli ešte deti. Včera sme ešte boli malé ratolesti, čo s pani učiteľkou navštívili les, dneska krásne chvíle bez starostí, vystriedali povinnosti, stres. Minúty plynú, zrazu nestíhame vôbec nič, každý má starosť inú, každý si pletie vlastný bič. Niekto moc veľký, keď nechcel […]