Verše všedného života

Je tma a vánok hladí listy stromov, zavretý som za dverami ubytovne, ako rád by som si dal tie buchty čo v sobotu robievala mama, privoňal by som si z chuti ako vonia domov. Rád by som ukázal chrbát zlému svetu, každé ráno vstať a cítiť chcem teplo, urobiť dve kávy a ponúknuť cigaretu, osobe, čo do dni tmavých doniesla mi svetlo. V tmavom tichu myšlienky začali […]

Nechcem viac v sebe dusiť sebaklam, že všetci ľudia išli preč, vo veľkom dome som zostal sám, nemá kto so mnou preriecť ani slovko, zavládlo ticho, tu aj obďaleč. Cítim sa ako prázdna nádoba, okolo ktorej každý chodí nebadane. Ako a kde nájsť motiváciu začať odznova? Čakaním na to či zázrak sa stane? Je tma, mesiac do očí mi svieti, v myšlienkach stráca sa mi […]

Ak sa lásky tej čo sa ti doma núka máli, strádaš sama v meste plnom panelákov. Ostať sama, a či hľadať nápadníka v diali, zažiť niečo iné ako sklamania od darebákov? Rozprestrela krídla a vybrala sa do neznáma, hľadať teplú náruč a hrejivé dotyky, na chvíľu zabúda, že je mama, čas v srdci stopy nechá a na duši všelijaké pocity. V zbalených kufroch nesie nádej […]

Vstavať s pocitom, že svet je taky malý, vysuší sliznicu a spazmy máju všetky svaly, len stále rozmýšľať nad tým, čo vlastne ešte nie je vidno ani v diali, trápiť sa nad cestami kam sa ešte ani oči nedostali, tohoto sa nikdy nikomu nemáli. Radšej budem myslieť na prítomnosť, nie stavať vzdušne zámky, ale riešiť skutočnosť, veď ľudský život ten je taký […]

Tak rýchlo starneme, čas preukrutne letí, radi sa aj tak obzeráme, na ten čas keď sme boli ešte deti. Včera sme ešte boli malé ratolesti, čo s pani učiteľkou navštívili les, dneska krásne chvíle bez starostí, vystriedali povinnosti, stres. Minúty plynú, zrazu nestíhame vôbec nič, každý má starosť inú, každý si pletie vlastný bič. Niekto moc veľký, keď nechcel […]

Cez jednu internetovú stránku, spoznal som plavovlasú Bianku, tá Bianka celkom rada mala pohyb, chodila behávať v tretrách, mala štvorky nohy. Predstav si že sa jej za tú jej snahu, podarilo dostať na olympíjskú dráhu, v dráhe číslo dva kde ponúkala davu usmievavé gesto, sa išla pokúšať o medailové miesto. V hľadisku fanda s vlajkou s dvoj krížom nebol jediný, […]

Vločka za vločkou zahaľuje unavenú jeseň, pán s bielou bradou nasadol na svoj koč, úsmev a radosť vystrieda stresy a tieseň, darčeky deťom rozdá len tak pre radosť. Miki náš nezabudni na svoj plášť, vonku aj prvý sneh napadol, na hlavu si červeno-bielu čiapku dáš, aby si po ceste nebom neprechladol. V noci keď sa všade ticho rozlieha, pristaví sa pred dverami tichá […]

Chcel by som položiť ti jednu otázku: Uvedomuješ si aký z nedbanlivosti môže byť život krátky? Zrazu v nemocnici pod prístrojmi, visí na vlásku, rád by si, no čo sa stalo už nevrátiš spiatky. Telo sa zmieta v preukrutných mukách, čas začal plynúť celkom pomaly, život tvoj ocitol sa v cudzích rukách, ak by sa to dalo vrátiť isto by si spomalil. Ak sa dáš na cestu […]

Otvorí srdce melódia či pekné city, alebo pohľad na budovy v Kansas City? Či azda chvíle bez tiaže? Čo vlastne skutočne v živote povrazy rozviaže? Mohutný netvor, či nežná kráska? Myslím, že skôr teplo čo zahreje v mrazoch, odpovede čo prídu bez otázok, momenty keď srdce naplní láska. Prídu aj momenty keď oči máš plné slzí, ľútosť ti srdce celkom zatvorí, aj […]

Pohľadom do neba, úprimným a čistým, prosbička pre teba, čo denne čítaš naše listy. S psím okom, v srdci strážiac sen, o vzácnych krokoch, čo vyčarujú krásny deň. Často sa pýtam: Čo mám robiť pane? Nehybne čakám, neviem čo sa stane. Nemôžem večer v klude spať, v posteli prázdno je na mieste ženy, úmysel so mnou máš dobrý snáď, budím sa nesvoj a unavený. […]