Verše všedného života

Matka má mnoho sily: „Sila modlitby čo chráni jej deti, silu pomôcť z hlavy povysypať smeti, silu nádeje keď slnce v duši zhasne, silu objatia keď slzia oči, silu prítomnosti, kde sa cítiš krásne, silu pochopenia keď sa ti celý svet točí. Silu empatie pre teba, keď máš krehké telo, silu pofúkať rany, aby to rýchlo prebolelo, silu stáť keď prudký úder zbúra […]

Modlím sa k Bohu každodenne, modlím sa a prosím, modlím sa nech obchádza ma utrpenie, nech každé breme zvládať nosím. Modlím sa k Bohu možno mám tu potrebu, modlím sa, aby mi dal silu, modlím sa až vládzem kráčať dopredu, až nezaváham ani na chvílu. Modlím sa k Bohu za moju rodinu, modlím sa nech sú zdraví, modlím sa až každú hodinu, pre nich dobrý skutok môžem […]

Možno ťa veľa toho mrzí, mnohé trápi, možno len v sebe dusíš zlosť a hnev, keďže plač nie je to čo robia chlapi, krv v žilách zovrie, v tichu sa rozplynul vlčí rev. Tu máča osud pero do atramentu budúcnosti, aby zapísal v knihe života ďalšiu kapitolu, čo vymyslel zistíš neskôr, v skutočnosti, v príbehu tomto hráš ty tú hlavnú rolu. Prijmi to, nie vždy budeš […]

Veľa krát spadneš, nemáš silu vstať, tvoju hru osud kat ukončí, dá ti mat, bezradne sedíš na úbočí, chceš to vzdať, je čas na to čo moc nestojí, ale veľa váži, čo nemôžeš držať, vidieť, iba zažiť, istotu, lásku k tebe majú v sebe, a sú pripravení ti ju dať. Tu láska moc má chrámy zboriť, z domčeka z kariet vybuduje pevnosť nanovo, v chmúrnych dňoch […]

Nechcem viac v sebe dusiť sebaklam, že všetci ľudia išli preč, vo veľkom dome som zostal sám, nemá kto so mnou preriecť ani slovko, zavládlo ticho, tu aj obďaleč. Cítim sa ako prázdna nádoba, okolo ktorej každý chodí nebadane. Ako a kde nájsť motiváciu začať odznova? Čakaním na to či zázrak sa stane? Je tma, mesiac do očí mi svieti, v myšlienkach stráca sa mi […]

Aké je ľahké zlomiť srdce na dve polky a len tak utiecť ako nezbedný žiačik škôlky ako tak môže vedieť niekto ubližiť človeka ktorého ľúbil lahkovážne ponížiť Kde sa stratil ten pojem láska? Kde su tie nenahraditeľné chvile citu kde sú tie rána keď aj za úsvitu Keď vstal som a riešil s tebou hocijakú banalitu Kde sú tie chvíle keď spájal som ťa s každú […]

Ľudia vraj nie sú zlí, spieva sa v jednej piesni, dokážu zamračiť slnečné dni, a tiež vyčariť úsmev v tiesni. Ľudia fakt vôbec nie sú zlí, aj nové veci pomáhajú tvoriť, keď lepšie je s nimi, ako bez nich ruku ti podajú, keď potrebuješ vstať, ba aj nôž do chrbta pichnú, čím vedia skoliť. Ľudia, tí ozaj nie sú zlí, dokážu písať krásne dejiny, tak ľahko […]

Z izbičky malej počuť niečo stonať, podivný hlas vo mne vyvolal kus zvedavosti, je čas pohnúť sa a začať konať, kým ten hlas nezosilnie a nedoláme mi kosti. Zosilnieť zrazu a nájsť motiváciu kráčať dopredu, nájsť cestu do cieľa, ísť a nestrácať tú potrebu. Ak nechceš prísť o chuť ďalej v svojom vnútri rásť, obklop sa pozitívnymi ľuďmi, všetko ostatné […]

Tak rýchlo starneme, čas preukrutne letí, radi sa aj tak obzeráme, na ten čas keď sme boli ešte deti. Včera sme ešte boli malé ratolesti, čo s pani učiteľkou navštívili les, dneska krásne chvíle bez starostí, vystriedali povinnosti, stres. Minúty plynú, zrazu nestíhame vôbec nič, každý má starosť inú, každý si pletie vlastný bič. Niekto moc veľký, keď nechcel […]

Blúdiaci pán v plášti plnom prachu, vo vnútri svojom dusí zlosť, žalúdok prázdny a v ústach pachuť, už dobieha ho vlastná minulosť. V čase keď deti svoje naučiť mal, jak byť počestný, sklamal ženu, vlastne sklamali sa navzájom, nepomohol ani prosiaci syn na kolenách, rozhodol sa, že opustí podnájom, miesto detských prianí rozhodol sa, že si splní svoje sny. Každá […]